Dr. Russell L. Blaylock je profesorom na Katedre biológie na Belhaven College. Adresa jeho osobnej stránky je www.russellblaylockmd.com.
Na začiatku prednášky vyjadril Dr. Blaylock svoje obavy z obrovskej straty zdravia v USA a z toho, že sa stane povinnou – pri narastajúcom počte očkovaní (v USA údajne až 150 počas jedného žiivota). Dr. Blaylock nám ručí za to, že pri tak vysokom počte očkovaní nastane obrovský nárast výskytu veľkého počtu chorôb a zdravie občanov USA sa tak zhorší, ako ešte nikdy v dejinách.
Následne Dr. Blaylock zabŕdol do raketového nárastu výskytu autizmu. V priebehu posledných pár desiatok rokov sa výskyt autizmu zvýšil niekoľko desiatok krát. Ľudia bojujúci proti ortuti vo vakcínach sa domnievali, že odstránením ortuti z vakcín sa zníži výskyt autizmu. Dr. Blaylock ich však varoval (a jeho slová sa naplnili), že nijaký dramatický pokles autizmu odstránením ortuti nenastane.
Dr. Blaylock poznamenal, že lekárom niektoré veci pomaly dochádzajú (konkrétne čo sa autizmu týka). Počas svojho života zaznamenal dramatické zmeny v spôsobe, akým sú lekári vyučovaní. Na jednej strane je to nebývalé povýšenectvo. Dnes je študentom medicíny údajne vštepované, že lekári sú tí najmúdrejší ľudia na svete, medicína je tak pokročilá, lekári vedia veci, ktoré nikto iný nevie, a preto nemajú načúvať pacientom, pretože lekári najlepšie vedia, čo je dobré. Táto arogancia rastie do tej miery, že ak pacient odmietne poslúchnuť lekára, lekár ho vyhodí z ambulancie. Ak rodičia jedného či dvoch autistických detí odmietnu očkovanie ďalšieho dieťaťa, lekár ich už nechce ani vidieť.
Potom tu je obrovská propaganda v médiách v prospech očkovania, ktorá má presvedčiť rodičov o nepravdivých tvrdeniach, že očkovanie je bezpečné a účinné. Vo veku 2 rokov má už dieťa v USA za sebou 36 očkovaní. Keď bol Dr. Blaylock malým dieťaťom, boli to 3 alebo 4 očkovania. Keď boli jeho deti malé, bolo to asi 12 očkovaní. Teraz je to 36. To má na mozog detí obrovský negatívny dopad.
Dr. Blaylock preskúmal stovky štúdií na zvieratách, ktoré ukazujú, že zvieratá očkované podobným spôsobom, ako sa očkujú deti, utrpia vážne poškodenia mozgu a nenormálny vývoj mozgu, pričom mnoho z týchto škôd je nenapraviteľných.
K médiami notoricky opakovanému tvrdeniu, že každá tehotná žena by sa mala dať zaočkovať proti chrípke, Dr. Blaylock uvádza, že mu nenapadá nijaká šialenejšia myšlienka, než očkovanie tehotných žien. Túto oblasť dôkladne preskúmal a zistil, že deti žien, ktoré ochorejú na chrípku v 2. trimestri (uprostred) tehotenstva, častejšie trpia autizmom a schizofréniou. To viedlo k myšlienke očkovania všetkých tehotných žien proti chrípke. Zistilo sa však, že chrípkový vírus sa neprenáša z matky do mozgu vyvíjajúceho sa plodu, takže to nie je chrípkový vírus, ktorý spôsobuje autizmus a schizofréniu.
To, čo sa prenáša do mozgu vyvíjajúceho sa plodu, sú cytokíny (bielkovinové molekuly používané na medzibunkovú komunikáciu – pozn. prekl.) vytvárané matkou ako odpoveď na nákazu vírusom. Práve tieto cytokíny spôsobujú poškodenia mozgu plodu počas jeho raného vývoja. Uskutočnili sa teda pokusy na zvieratách, v ktorých kotným samiciam nepodali nijaký vírus ani baktériu, ale len stimulátory imunity, a výsledok bol rovnaký ako pri nákaze skutočným vírusom.
Takže keď sa pozrieme na situáciu u ľudí, musíme podotknúť, že len malá časť tehotných žien sa počas 2. trimestra tehotenstva nakazí chrípkou. Všetkým je však odporúčané očkovanie proti chrípke, takže namiesto malej časti tehotných žien bude teraz stimulovaná imunita všetkých tehotných žien. Za 20 rokov od dnešného dňa teda môžeme očakávať obrovský nárast schizofrénie a autizmu. Lekári budú potom tvrdiť, že nikto nevie, prečo sa dramaticky zvýšil výskyt schizofrénie. Nikomu nenapadne, že to môže byť spôsobované očkovaním matky počas tehotenstva pred 20 rokmi.
Druhá vec je, že niektoré očkovacie látky proti chrípke obsahujú ortuť. Ak bude matka očkovaná od 6 mesiacov svojho života, nahromadí vo svojom tele veľké množstvo ortuti. Keď to pripočítame k vyššie uvedenému, výsledkom je hotová pohroma. Pritom väčšina očkujúcich lekárov o tom vôbec nevie. Počúvajú len svoje profesné organizácie (ako napr. Americká akadémia detského lekárstva = American Academy of Pediatrics) a tie im to nepovedia. Nehovoriac o tom, že v drvivej väčšine prípadov očkovanie proti chrípke nijak nepomáha ochrániť pred chrípkou (a už vôbec nie pred chrípke podobnými ochoreniami).
V ďalšom sa Dr. Blaylock venoval zloženiu očkovacích látok. Údajne až u 60% očkovacích látok popredných výrobcov sa objavili kontaminácie živými vírusmi a fragmentami vírusov. Zvykne sa tvrdiť, že sú neškodné, avšak niektoré napr. spôsobujú „spontánne“ potraty u tehotných žien, takže o neškodnosti nemôže byť reč. Obzvlášť časté sú fragmenty vírusov. Keď tieto fragmenty preniknú do mikroglií (to sú imunitné bunky mozgu a miechy – pozn. prekl.), stanú sa mikroglie hyperaktívnymi a začnú ničiť mozgové bunky a prepojenia. Tento mechanizmus spôsobuje demenciu a časť prípadov AIDS.
Dr. Blaylock vyjadril tiež obavy z toho, že podstatná časť očkovacích látok sa dnes vyrába v Číne, kde je kontrola liečiv podstatne menej prísna než v USA. Preto je možné, že očkovacie látky z Číny budú vo väčšej miere kontaminované, než tie vyrobené na Západe. Dr. Blaylock sa tiež obáva použitia vakcín Číňanmi sťaby biologickej zbrane (úmyselnou kontamináciou) proti USA a kapitalistickému svetu vôbec.
Potom Dr. Blaylock rozoberal niektoré nežiadúce účinky očkovania. Napr. sa zistilo, že až 70% náhlych úmrtí dieťaťa (Sudden Infant Death Syndrome = SIDS) nastalo do 3 týždňov po očkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Dr. Blaylock považuje SIDS za úmrtie spôsobené očkovaním skrz vyššie popísaný mechanizmus prehnanej reakcie mikroglií. Problematické je tiež očkovanie živými oslabenými vírusmi, keďže tieto môžu v tele zotrvať dlhé roky. Osýpkový vírus bol napr. nájdený v mozgu u 20% a v iných tkanivách u 45% starších ľudí. Vírusy v MMR vakcíne potláčajú imunitu podobne ako HIV, a to typicky niekoľko týždňov až mesiacov. Dieťa je teda po očkovaní MMR dlhý čas náchylnejšie na akúkoľvek nákazu, napr. Haemophilus influenzae typu B (HiB). V tele pretrvávajúce vírusy môžu časom zmutovať a spôsobiť nové choroby. Dr. Blaylock spomenul spojitosť osýpkového vírusu s Crohnovou chorobou (zápalové ochorenie čriev).
Dr. Blaylock podčiarkol potrebu dojčenia, keďže s materským mliekom dostávajú bábätká potrebné protilátky od matky, takže sú potom menej choré. Kŕmenie detí umelým mliekom vlastne zvyšuje potrebu očkovania, keďže nedojčené deti nie sú proti mnohým chorobám prirodzene chránené.
Dr. Blaylock spomenul tiež prudko zvýšené riziko astmy, detskej cukrovky či roztrúsenej sklerózy po niektorých očkovaniach. Nevynechal ani škandalózny prípad očkovania proti detskej obrne, ktoré zrejme viac prípadov detskej obrny (a ochrnutí a úmrtí na ňu) spôsobilo, než koľkým zabránilo. Nehovoriac o kontaminácii vírusom SV-40 spôsobujúcim rakovinu mozgu a niektoré ďalšie typy rakoviny.
Dr. Blaylock sa obul aj do epidemiologických štúdií. Podľa neho je to najslabší typ štúdií a ich výhodou je, že môžu ľahko dospieť k akýmkoľvek výsledkom, aké si ich zadávateľ praje. Všetky vládne štúdie (napr. o bezpečnosti ortuti v očkovacích látkach) boli epidemiologickými štúdiami. Tieto štúdie zvyknú mať vážne chyby návrhu, takže serióznemu odborníkovi na štatistiku je dopredu jasné, že výsledok štúdie nebude odrážať skutočnosť. To sa však nikdy nedostane do mienkotvorných médií. V tých odznie len to, že „veľká štúdia dokázala…“, v skutočnosti však nedokázala nič.
K vírusu SV-40 dodal Dr. Blaylock zaujímavú informáciu, že aj onkologické deti, očkované proti detskej obrne vakcínou neobsahujúcou vírus SV-40 (bol z vakcín odstránený v 70. rokoch, vo Východnom bloku vraj až v 80. rokoch 20. storočia), mali tento vírus prítomný vo svojich nádoroch. Ako je to možné? Vírus sa prenáša z matky na dieťa.
Potom Dr. Blaylock popísal akým násilným spôsobom (pod hrozbou väzenia) bolo zavedené povinné očkovanie proti detskej obrne v Nigérii. Tam totiž očkovanie epidémiu detskej obrny nepotlačilo, ale naopak vyvolalo. Príznačné je, že Nigéria je jednou z posledných štyroch krajín sveta, v ktorých stále vyčíňa detská obrna.
Následne Dr. Blaylock podrobne popísal podvod, čo sa uskutočnil pri jednej epidemiologickej štúdii, ktorá mala zistiť účinky ortuti v očkovacích látkach. Skutočné výsledky hovorili o katastrofálnych dopadoch ortuti na zdravie očkovaných detí. Zadávateľ však potreboval presne opačné výsledky, takže „výskumníci“ ešte dva roky čarovali s číslami, aby nakoniec „dospeli k záveru“, že ortuť v očkovacích látkach je úplne neškodná. Pôsobivá bola tabuľka ukazujúca, koľkokrát prekračuje očkovanie proti chrípke povolenú dávku ortuti na kilogram telesnej hmotnosti a deň podľa normy EPA (Úrad pre ochranu životného prostredia v USA) u detí do 6 rokov. Najnižšie číslo bolo niečo cez 10x, najvyššie 250x. V roku 1994 vtedy povinné očkovanie v USA (viaceré vakcíny, ktoré dnes ortuť neobsahujú, ju vtedy ešte obsahovali) prekračovalo normy na ortuť až 80x.
Dr. Blaylock zmienil aj nedostatočné testovanie bezpečnosti očkovacích látok, ktoré trvá v lepšom prípade mesiac, pričom mnohé nežiadúce účinky sa prejavia až niekoľko mesiacov alebo rokov po očkovaní. Podľa jeho údajov iba 20% lekárov hlási nežiadúce účinky očkovania, pričom mnohé nežiadúce účinky očkovania sú odbité s tým, že s očkovaním nesúvisia. (Čísla sa týkajú USA. Na Slovensku by sme boli šťastní, keby boli aspoň také. U nás možno smelo hovoriť o menej než 1% očkujúcich lekárov – pozn. prekl.) Aj pri takto nízkej úrovni hlásenia nežiadúcich účinkov očkovania je ich však v USA hlásených okolo 200.000 ročne. Reálne pôjde teda o číslo v ráde miliónov.
V ďalšom Dr. Blaylock bližšie popísal fungovanie mikroglií. Tieto po svojej aktivácii vyrábajú množstvo voľných radikálov, ako aj excitotoxíny, ako sú aspartám (umelé sladidlo nachádajúce sa bežne napr. v potravinách pre diabetikov alebo sladených nápojoch, či (ako som si nedávno všimol na billboarde) napr. v Paralen Hot Drinku) alebo glutaman sodný (zvýrazňovač chuti bežne prítomný v ochutených zemiakových lupienkoch a ďalších slaných chrumkavých pochutinách, v rôznych zmesiach korenia ako napr. Vegeta, Podravka a ich napodobeniny atď.). Oboje – aspartám (ktorý je výborným jedom na krysy) i glutaman sodný – spôsobuje vo výsledku poškodenia mozgu. Mikroglie možno aktivovať ortuťou, hliníkom, fluoridom (tou, chemikáliou, čo je takmer v každej zubnej paste a niekde sa pridáva aj do pitnej vody), glutamanom sodným, očkovaním ako takým, črevnými chorobami, znečistením v očkovacích látkach (fragmenty DNA/RNA/bielkovín) či alergiou na jedlo (sója, mlieko, lepok…).
Potom sa Dr. Blaylock vysporiadal s tvrdením, že ak by sa neočkovalo MMR vakcínou, milióny ľudí by predčasne zomreli. Keď bol Dr. Blaylock mladý, všetky deti prekonali osýpky, príušnice, ružienku i ovčie kiahne, a ulice neboli posiate mŕtvolami. Dr. Blaylock si nespomína na nijaké vážne komplikácie (nieto ešte smrť) spôsobené týmito chorobami. Pritom v posledných epidémiách týchto chorôb bolo okolo 90% detí proti nim očkovaných. Nie je to teda tak, že by neočkované deti spôsobovali problém, ako to s obľubou tvrdia epidemiológovia. Keď sa človek pozrie na neočkované spoločenstvá, ako sú napr. Amishi, zistí, že v nich nie sú žiadne epidémie cukrovky, autizmu ani detskej obrny.
Ako teda vôbec niekto mohol dospieť k tvrdeniu, že ak by sa neočkovalo, milióny by zomierali na osýpky? Niekto jednoducho preniesol údaje z Afriky na USA. Áno, v Afrike zomierajú milióny ľudí na choroby ako sú osýpky, ale nie kvôli tomu, že by neboli očkovaní, ale preto, lebo trpia vážnou podvýživou, ktorá bráni imunitnému systému primerane odpovedať na nákazu.
Dr. Blaylock ukázal tiež pomerne známe grafy ústupu prenosných ochorení dávno pred začiatkom očkovania proti nim. Zaujímavý bol graf nárastu úmrtnosti na detskú obrnu po zavedení očkovania kombinovanou očkovacou látkou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu, ako aj graf detskej úmrtnosti na chrípku, ktorý vysoko vyskočil po odporúčaní očkovať proti chrípke aj malé deti.
Následne sa Dr. Blaylock dotkol nafúknutého strašenia tetanom a záškrtom, ktorých výskyt je takmer nulový, pričom zmienil starú dobrú radu – vydezinfikovať ranu peroxidom vodíka, čím sa rozvinutie tetanu stane prakticky nemožným. Zaujímavým bol údaj, že prostriedky na zníženie horúčky zvyšujú (beztak nízku) úmrtnosť na osýpky až 5-násobne, ako aj graf úmrtnosti na SIDS 8 dní pred a 8 dní po očkovaní proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu. Ako už asi tušíte, pred očkovaním neboli prakticky žiadne prípady SIDS, po očkovaní graf vystrelil nahor. Keby očkovanie so SIDS vôbec nesúviselo, museli by byť počty SIDS pár dní pred i pár dní po očkovaní prakticky totožné.
Očkovanie proti ružienke spôsobuje údajne až u 55% očkovaných žien artritídu. Očkovanie proti ružienke vraj odmietlo 78% lekárok a až 91% gynekologičiek/pôrodníčok. Ďalším problémom je posun očkovaní, ktoré sú bezproblémové v detskom veku, do vyššieho veku, kedy už bezproblémové nie sú.
Pozornosti Dr. Blaylocka neušlo ani očkovanie proti nákazlivej žltačke typu B. Podotkol, že drvivá väčšina nákaz touto chorobou sa vyskytuje u osôb nad 24 rokov a takmer všetky nad 15 rokov, aký má teda zmysel očkovanie novorodencov a batoliat? Pritom hlásených nežiadúcich účinkov tohto očkovania u detí do 14 rokov je niekoľkokrát viac než skutočných nákaz. Keďže hlásených je však len malý zlomok skutočného počtu, nežiadúce účinky očkovania mnohonásobne prekračujú riziko choroby.
Zaujal ma aj údaj o poklese úmrtnosti na HiB v Japonsku po tom, ako tam zrušili očkovanie kombinovanou vakcínou proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu kvôli vysokému počtu vážnych nežiadúcich účinkov.
K záveru svojej prednášky preskúmal Dr. Blaylock myšlienku kolektívnej imunity. Pôvodne vraj na kolektívnu imunitu voči osýpkam stačilo zaočkovať 60% obyvateľstva, potom 75%, 90% a keď sa ukázalo, že ani to nie je dosť, tak sa teraz hovorí už pomaly o 100% obyvateľstva, ktoré treba zaočkovať. Pritom generácia dnešných 60-nikov bola naposledy očkovaná v detskom veku, takže najneskôr po 15 rokoch od posledného očkovania už u nich nemožno hovoriť o akomkoľvek ochrannom účinku proti ľubovoľnej chorobe. Po väčšinu svojho života teda neboli očkovaním vôbec chránení, ale aj napriek tomu neboli v ich radoch nijaké hrôzostrašné epidémie.
Úplne nakoniec spomenul Dr. Blaylock očkovanie proti chrípke, ktorému sa ani po 30 rokoch nepodarilo znížiť výskyt ani úmrtnosť na chrípku, a to ani pri stále rastúcej zaočkovanosti proti chrípke. To ostatne zodpovedá výsledkom štúdií, ktoré dospeli k záveru, že očkovanie proti chrípke je takmer úplne neúčinné, každopádne však počet týmto očkovaním spôsobených nežiadúcich účinkov je oveľa vyšší než počet zdravotných problémov, ktorým toto očkovanie zabránilo.
Převzato: Dr. Russel L. Blaylock: „Vaccines and Brain Development“, DVD video, 87 min., Radio Liberty, P.O.Box 969, Soquel, California 95073, USA, http://www.RadioLiberty.com
